Krátka odpoveď znie: za reakčných podmienok je takmer nemožné získať akékoľvek významné množstvo
metamfetamínu, počnúc amfetamínom. Jediným produktom je
N,N-dimetylamfetamínspolu s nezreagovaným
amfetamínom.
Ide o Eschweilerov-Clarkeho postup, t. j. vyčerpávajúcu metyláciu primárnych (a sekundárnych) amínov s použitím formaldehydu a kyseliny mravčej. Ide o starú, ale veľmi účinnú metódu prípravy terciárnych
N,N-dimetyl-alkyl amínov.
Je nepravdepodobné, že by sa za týchto reakčných podmienok získalo nejaké významné množstvo sekundárneho amínu (t. j. metamfetamínu), bez ohľadu na stechiometriu. Sekundárne amíny sú vo všeobecnosti reaktívnejšie ako primárne, takže rýchlo reagujú ďalej, pričom vznikajú terciárne amíny. Okrem toho reakcia vyžaduje zvýšenú teplotu (~100oC), čo ďalej znižuje selektivitu a možnosť vzniku sekundárnych amínov.
V prípade, že sa použije obmedzené množstvo kyseliny mravčej a formaldehydu (akékoľvek množstvo nižšie ako stechiometrické), typické zloženie reakčnej zmesi by malo byť uvedené nižšie:
Takto vzniká požadovaný produkt
3 (dextrometamfetamín alebo racemický metamfetamín) bude takmer určite neprítomný. (Akákoľvek experimentálna analýza reakčnej zmesi si vyžaduje prinajmenšom plynovú chromatografiu, najlepšie spojenú plynovú chromatografiu s hmotnostnou spektrometriou).
Okrem toho, aj keď vznikne nejaký metamfetamín, zmes (
1 +
2 +
3) by bolo takmer nemožné separovať v preparatívnom meradle (napr. > 1 g) kvôli podobným bodom varu a iným vlastnostiam (všetky tri amíny sú pomerne prchavé, čo prakticky vylučuje kolónovú chromatografiu). Jedinou možnosťou by bola preparatívna plynová chromatografia alebo preparatívna HPLC, pričom obidve metódy sú pre dané zlúčeniny mimoriadne nákladné. Celý experiment by tak bol prakticky zbytočný.
Mechanicky reakcia zahŕňa prenos hydridov z kyseliny mravčej, ako je uvedené nižšie:
Otázka týkajúca sa racemizácie je zložitejšia, avšak týka sa len terciárneho amínu
2. K možnej racemizácii môže dôjsť prostredníctvom kyselinou katalyzovanej rovnováhy imínov
1a a
1b, ako je znázornené nižšie. Takisto je možná transaminácia, ktorá vedie ku ketónu
4 a metylamínu
5. Všetky tieto reakcie sú len možnosťou, nie je pravdepodobné, že by prebehli vo významnej miere.
Preto je rozumné očakávať, že
N,N-dimetylamín
2 v dobrých výťažkoch ako jediný produkt, pravdepodobne s malou alebo žiadnou racemizáciou.
Vo všeobecnosti si selektívna premena primárnych amínov na sekundárne (napr. amfetamínu na metamfetamín) vyžaduje rôzne syntetické prístupy. Napríklad redukcia sekundárnych formamidov pomocou LiAlH4 alebo DIBAL-H, alebo alternatívne
N-alkylácia amidátových aniónov, odvodených od sekundárnych karboxamidov, ako sú formamidy, alebo BOC uhličitany, s následnou kyslou hydrolýzou. Existujú aj iné metódy.
Napokon, metamfetamín (dextro alebo racemický) sa bežne nepripravuje z amfetamínu v žiadnom významnom rozsahu vzhľadom na relatívnu zložitosť postupov a nízku nákladovú efektívnosť. Nie je to však nemožné, aj keď nie použitím Eschweilerovho-Clarkeho postupu.