Túto metódu reakcie P2P na Amph som vyskúšal niekoľkokrát, pretože mi bolo povedané, že poskytne až 80 % výťažky, a môžem vám povedať, že je to zrejme úplná blbosť a výťažky sú smiešne nízke. Som si istý, že to nebude dobre fungovať na P2NP, pretože alkalické podmienky, ako bolo povedané predtým, nie sú priaznivé pre prvý krok.
Kyslý Al/Hg samozrejme funguje a s ok výťažkami, ale reakčný objem je veľký a reakcia je taká prudká, že nepoznám nikoho, kto by sa odvážil tp spracovať viac ako 100 g Amph naraz (a tí tiež uvádzali, že niekedy to jednoducho všetko vyhodí do vzduchu - robili to len vonku z tohto dôvodu),
Al/Ni a kyselina, to je len ďalšia variácia Urushibara, kyselina robí z Al vodík, ktorý má nabíjať Ni, ktorý má byť vo forme nanočastíc a teoreticky to samozrejme funguje, ale úprimne, neviem si predstaviť, že by to fungovalo bez tlakovej nádoby a vysoko čistých činidiel a veľkého kusu obyčajného šťastia.
Takže akákoľvek reakcia na redukciu P2NP, ktorá začína zásadito (alkalicky), bude mať veľmi nízke výťažky (okrem situácie, ktorá sa napraví pridaním obrovského množstva SiO vo forme silikagélu, ktorý bol pred použitím kalcifikovaný pri teplote až 800 °C. Prísne bezvodé podmienky. Bude to reakcia v suspenzii, ale zabráni sa tým vedľajšej Michaelsovej reakcii. (800 °C pre SiO sa dá ľahko dosiahnuť v mikrovlnnej rúre, pozn. prekl.)
Zostáva otázka, či tento systém zníži výsledný nitroalkán. To neviem.
Ale stálo by za pokus, orecipitovať CuCl2 alebo Sulfát na SiO a kalcinovať to a potom pridať P2NP v metanole/xyléne, zahriať do varu a pridať NaBH4 po častiach, vôbec 4 až 5 molárnych ekvivalentov.
Myslím si, že to funguje, pretože NaBH4 pri zvýšenej teplote tvorí s metanolom adičnú zlúčeninu, ktorá je dokonale vhodná na redukciu dvojitej väzby, silikagél zabraňuje vedľajšej reakcii a meď umožňuje redukciu nitra.
Použitie nanočastíc Cu2FeO4 na silikagéle (príprava je jednoduchá) by však bolo lepšou voľbou.
Ale chcete niečo bez NaBH4, ok, ako bolo povedané, existuje SnCl2/HCl, ktorý funguje dobre a SnCl2 sa dá pripraviť in situ z cínu a HCl.
Potom zredukujte nitro niečím iným, existuje niekoľko možných spôsobov, ale bohužiaľ reakcie nefungujú len preto, že niekto napísal, že fungujú, alebo preto, že by človek naozaj chcel, aby fungovali, pretože sú také jednoduché a používajú len to, čo je po ruke. Sám som na to v minulosti naletel a nakoniec som oľutoval premrhané peniaze, čas a prekurzory a vypestoval som si plamennú nenávisť voči chemikom z kresla, ktorí si vycucávajú fiktívne reakcie zo vzduchu a málo vedomostí, ale veľa želaní a výsledok zverejňujú na internetových nástenkách, akoby to naozaj robili (alebo píšu články do druho- či treťotriednych časopisov, ktoré majú často v názve "komunikácie" alebo "listy").
Dúfam, že si uvedomujete, že výsledkom redukcie P2NP môže byť celá plejáda rôznych zlúčenín v závislosti od podmienok a teplôt a rozpúšťadiel a od toho, čo je redukčným činidlom. Napríklad SnCl2 v metanole alebo etanole dáva úplne iný produkt (alkylovaný), než keď sa to robí v etylacetáte, čo dáva alkan. Riešenie problémov bez seriózneho analytického vybavenia a zručností je z tohto dôvodu prakticky nemožné.
Mám na mysli ešte jeden spôsob, ktorý považujem za veľmi sľubný na redukciu nitroalkénov, oxidov alkánov, nitrilov a niektorých ďalších, ale ten chcem najprv vyskúšať sám, prepáčte. Výsledky, ak budú pozoruhodné, v každom prípade zverejním, vždy som to robil. Najprv však potrebujem nejaké P2NP, ak niekto v EÚ chce darovať 50 g alebo 100 g, neodmietnem. Je to drahé hobby, ak človek nič nepredáva a ja nepredávam. Nesťažujem sa len ako vec.