- Joined
- Jun 24, 2021
- Messages
- 1,643
- Solutions
- 2
- Reaction score
- 1,752
- Points
- 113
- Deals
- 666
SSRI a MDMA
Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) sú skupinou liekov používaných predovšetkým na liečbu depresie a úzkostných porúch. Predpokladá sa, že fungujú tak, že zvyšujú hladinu serotonínu, neurotransmitera spojeného s reguláciou nálady, v mozgu.
Serotonín sa produkuje v nervových bunkách (neurónoch) v mozgu. Keď neuróny komunikujú, serotonín sa uvoľňuje do medzier (synapsií) medzi neurónmi. Viaže sa na receptory na prijímajúcom neuróne a prenáša signály. Za normálnych okolností je potom sérotonín uvoľňujúcim neurónom prijatý späť prostredníctvom sérotonínových transportérov, čo je proces známy ako spätné vychytávanie.
SSRI pôsobia tak, že blokujú tieto serotonínové transportéry. Inhibíciou spätného vychytávania sérotonínu SSRI zvyšujú množstvo sérotonínu dostupného v synapsách. Zvýšená prítomnosť sérotonínu v synapsách zvyšuje sérotonergnú signalizáciu, ktorá zlepšuje náladu a znižuje príznaky depresie a úzkosti.
Bežne sa predpisuje niekoľko SSRI, pričom každé z nich má svoj špecifický profil ovplyvňujúci jeho vhodnosť a vedľajšie účinky pre rôznych pacientov:
- Fluoxetín (Prozac): Jeden z najznámejších SSRI, ktorý sa často predpisuje pri depresii, obsedantno-kompulzívnej poruche (OCD) a panickej poruche. Má dlhší polčas rozpadu, čo znamená, že zostáva v tele dlhšie, čo potenciálne znižuje abstinenčné príznaky pri vysadení lieku.
- Sertralín (Zoloft): Používa sa pri depresii, OCD, panickej poruche a sociálnej úzkostnej poruche. Má tendenciu mať o niečo širšie spektrum použitia.
- Paroxetín (Paxil): Známy na liečbu depresie, generalizovanej úzkostnej poruchy a posttraumatickej stresovej poruchy. Je spojený s výraznejšími abstinenčnými príznakmi a má sedatívny účinok, ktorý môže byť prospešný alebo nežiaduci v závislosti od príznakov pacienta.
- Citalopram (Celexa): Často sa predpisuje pri depresii a niekedy aj pri poruchách príjmu potravy. Je známy svojím relatívne priaznivým profilom vedľajších účinkov, hoci pri vyšších dávkach treba byť opatrný kvôli možným vedľajším účinkom súvisiacim so srdcom.
- Escitalopram (Lexapro): Je derivátom citalopramu, ktorý sa používa na liečbu depresie a generalizovanej úzkostnej poruchy a je známy svojou účinnosťou a minimálnymi vedľajšími účinkami.
MDMA (3,4-metyléndioxymetamfetamín), bežne známy ako extáza alebo molly, je psychoaktívna látka používaná najmä rekreačne, hoci v súčasnosti sa skúma aj z hľadiska potenciálnych terapeutických prínosov, najmä pri liečbe posttraumatickej stresovej poruchy a iných stavov.
MDMA vstupuje do mozgu a pôsobí prevažne na neuróny, ktoré produkujú serotonín. MDMA spôsobuje, že tieto neuróny uvoľňujú veľké množstvo serotonínu spolu s menším množstvom dopamínu a norepinefrínu. Toto uvoľňovanie prispieva k zlepšeniu nálady užívateľa, k jeho väčšej spoločenskosti a k zvýšeniu hladiny energie.
MDMA pôsobí aj ako inhibítor spätného vychytávania serotonínu, dopamínu a noradrenalínu. Blokovaním spätného vstrebávania (reuptake) týchto neurotransmiterov späť do neurónov MDMA zvyšuje a predlžuje ich aktivitu v mozgu.
MDMA stimuluje uvoľňovanie hormónov, ako sú oxytocín a vazopresín, ktoré zohrávajú úlohu pri dôvere, sexuálnom vzrušení a inom sociálnom správaní. To môže u užívateľov posilniť pocity blízkosti a náklonnosti.
Interakcia medzi SSRI a MDMA zahŕňa zložitú farmakologickú dynamiku, najmä ovplyvnenie serotonínového systému v mozgu, čo môže viesť k zníženiu účinkov aj potenciálnym rizikám.
SSRI aj MDMA zvyšujú hladinu serotonínu v mozgu, ale prostredníctvom rôznych mechanizmov. SSRI blokujú spätné vychytávanie serotonínu v synaptickej štrbine, čím zvyšujú jeho dostupnosť. MDMA nielenže blokuje spätné vychytávanie, ale vyvoláva aj uvoľňovanie serotonínu spolu s dopamínom a noradrenalínom. V kombinácii SSRI a MDMA súťažia o tie isté transportné miesta serotonínu, čo môže otupiť účinky MDMA.
Niektoré SSRI sú silnými inhibítormi enzýmu CYP2D6, ktorý je kľúčový pre metabolizmus MDMA. Táto interakcia môže viesť k zvýšeniu hladiny MDMA v krvi. To však nemusí nevyhnutne zvyšovať subjektívne účinky MDMA; naopak, môže ich znižovať v dôsledku farmakodynamických interakcií, keď prítomnosť SSRI narúša schopnosť MDMA uvoľňovať serotonín.
Možné účinky a nebezpečenstvá
- Znížená účinnosť MDMA: U jedincov užívajúcich SSRI sa môžu vyskytnúť menej intenzívne alebo žiadne účinky MDMA v dôsledku vyššie uvedenej konkurencie na serotonínových miestach. To môže viesť niektorých užívateľov k zvýšeniu dávky MDMA, čo je riskantné a môže viesť k toxicite.
- Serotonínový syndróm: Hoci je to pri kombinácii SSRI a MDMA zriedkavé, existuje teoretické riziko vzniku serotonínového syndrómu, potenciálne život ohrozujúceho stavu charakterizovaného vysokou telesnou teplotou, agitovanosťou, zvýšenými reflexmi, tremorom, potením, rozšírenými zrenicami a hnačkou. Toto riziko môže vzniknúť v dôsledku aditívnych účinkov na hladiny serotonínu, hoci zdokumentované prípady sú zriedkavé.
- Následné účinky na náladu: Kombinácia môže viesť k zmene účinnosti SSRI po užití MDMA. U užívateľov môže dôjsť k zhoršeniu depresívnych symptómov po odznení počiatočných účinkov MDMA, potenciálne v dôsledku vyčerpania zásob serotonínu.
Táto kombinácia znižuje rekreačné účinky, zachováva a zosilňuje nežiaduce reakcie a zvyšuje riziká núdzových stavov a toxicity.
Po zvážení všetkých okolností odporúčame vyhnúť sa tejto kombinácii za akýchkoľvek podmienok.
Last edited by a moderator: