- Joined
- Jun 24, 2021
- Messages
- 1,643
- Solutions
- 2
- Reaction score
- 1,753
- Points
- 113
- Deals
- 666
Psilocybíny a injekčné opiáty
Psilocybín je prirodzene sa vyskytujúca psychedelická zlúčenina, ktorá sa nachádza v niektorých druhoch húb, bežne označovaných ako "magické huby." Po požití sa psilocybín v tele mení na psilocín, aktívny metabolit zodpovedný za jeho psychoaktívne účinky.
Hlavný mechanizmus účinku psilocybínu spočíva v modulácii serotonínu, neurotransmitera, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri regulácii nálady, poznávania a vnímania. Väzbou na serotonínové receptory, najmä 5-HT2A, psilocín zvyšuje excitabilitu určitých oblastí mozgu, najmä prefrontálnej kôry, ktorá sa podieľa na funkciách vyššieho rádu, ako je myslenie, pozornosť a rozhodovanie. Táto zvýšená excitabilita vedie k zvýšenému prepojeniu medzi rôznymi oblasťami mozgu, ktoré zvyčajne nekomunikujú priamo, čo pomáha vysvetliť hlboké zmeny vedomia, vnímania a emócií, ktoré sa vyskytujú počas psilocybínového tripu.
Jednou z kľúčových vlastností účinkov psilocybínu je jeho vplyv na sieť štandardného režimu (default mode network - DMN), sieť oblastí mozgu spojených so sebareferenčným myslením, egom a vnímaním času. Za normálnych podmienok je DMN relatívne aktívna, poskytuje pocit súdržného sebauvedomenia a pomáha udržiavať stabilný pocit identity. Psilocybín však dočasne znižuje aktivitu DMN, čo vedie k rozpusteniu ega, čo je jav často opisovaný ako "smrť ega" alebo pocit jednoty s vesmírom. Predpokladá sa, že toto zníženie aktivity DMN prispieva k mystickým alebo duchovným zážitkom, ktoré uvádzajú mnohí užívatelia psilocybínu.
Injekčné opiáty, ako sú heroín, morfín a fentanyl, sú silné drogy, ktoré pôsobia tak, že sa viažu na špecifické receptory v mozgu, mieche a iných častiach tela. Tieto receptory, známe ako opioidné receptory, sú súčasťou endogénneho opioidného systému, ktorý pomáha regulovať bolesť, odmenu a emocionálne reakcie. Pri injekčnom podávaní opiáty napodobňujú prirodzené chemické látky tela, ktoré zmierňujú bolesť, napríklad endorfíny, ale s oveľa silnejšími a dlhšie trvajúcimi účinkami.
Po injekčnom podaní sa tieto opiáty rýchlo dostávajú do krvného obehu a prekonávajú hematoencefalickú bariéru, čím sa dostávajú do centrálneho nervového systému. Primárne opioidné receptory, ktoré sa podieľajú na účinkoch týchto liekov, sú mu-opioidné receptory. Keď sú tieto receptory aktivované opiátmi, znižujú prenos signálov bolesti tým, že inhibujú uvoľňovanie neurotransmiterov, ako je látka P a glutamát, ktoré sa podieľajú na pocite bolesti. Výsledkom je hlboký analgetický (bolesť zmierňujúci) účinok, vďaka ktorému sú opiáty účinné pri zvládaní silnej bolesti.
Okrem úľavy od bolesti majú opiáty aj celý rad ďalších účinkov. Jedným z najvýznamnejších je silný pocit eufórie alebo "návalu", najmä pri drogách, ako je heroín, keď sa aplikujú intravenózne. Tento euforický pocit je spôsobený rýchlym uvoľňovaním dopamínu v dráhach odmeny v mozgu, najmä v oblastiach, ako je nucleus accumbens. Dopamín je neurotransmiter, ktorý zohráva ústrednú úlohu pri pocitoch potešenia a odmeny, a nárast dopamínu po injekčnom podaní opiátov posilňuje správanie pri vyhľadávaní drog, čo prispieva k vysokému potenciálu vzniku závislosti.
Opiáty ovplyvňujú nielen vnímanie bolesti, ale aj emocionálne a psychické stavy. Znižujú úzkosť a navodzujú pocit pokoja a odpútania sa od stresu. Pri opakovanom užívaní sa však mozog prispôsobuje prítomnosti drogy, čo vedie k tolerancii, pri ktorej sú na dosiahnutie rovnakých účinkov potrebné čoraz väčšie dávky. Táto tolerancia prispieva ku kolobehu závislosti, keďže užívatelia zvyšujú svoje dávky, aby si udržali požadovanú úroveň eufórie alebo úľavy od bolesti. Časom sa vyvinie fyzická závislosť, čo znamená, že telo potrebuje drogu na normálne fungovanie, a keď droga nie je prítomná, objavia sa abstinenčné príznaky.
Kombinácia psilocybínu a injekčných opiátov môže viesť ku komplexnej súhre účinkov v dôsledku ich odlišných farmakologických účinkov. Schopnosť psilocybínu vyvolať hlboké emocionálne a percepčné zmeny môže zosilniť subjektívny zážitok eufórie z opiátov, čo môže viesť k hlbšej disociácii alebo zmätenosti. Psilocybín však môže vyvolať aj úzkosť alebo paranoju, najmä v kombinácii so sedáciou spôsobenou opiátmi, čo sťažuje kontrolu emocionálneho zážitku.
Účinky injekčných opiátov na centrálny nervový systém predstavujú významné nebezpečenstvo, najmä ich depresívne pôsobenie na dýchanie. Psychoaktívne účinky psilocybínu to nezmierňujú a užívatelia si môžu menej uvedomovať alebo menej reagovať na život ohrozujúci útlm dýchania, ktorý sa môže vyskytnúť pri vysokých dávkach opiátov, čo zvyšuje riziko predávkovania.
Výskum tiež skúma potenciál psilocybínu pri liečbe závislosti od opiátov, pretože môže pomôcť znížiť túžbu a podporiť psychologické uzdravenie v kontrolovanom terapeutickom prostredí. Údaje o kombinácii týchto drog sú však obmedzené.
Nestretli sme sa s potvrdenými údajmi o akútnych a fatálnych stavoch spojených s touto kombináciou. Zároveň neexistujú žiadne náznaky hodnotných pozitívnych rekreačných účinkov, ktoré by mohli prekryť riziká tejto kombinácie.
V konečnom dôsledku táto kombinácia predstavuje značné riziko, najmä kvôli silným a potenciálne smrteľným účinkom opiátov na dýchanie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčame zaobchádzať s touto kombináciou veľmi opatrne.
Last edited by a moderator: